Drahí priatelia nášho kláštora,

ďakujme zo srdca dobrotivému a milosrdnému Pánu Bohu, že nás v tomto mesiaci júni znova pozýva premýšľať o nekonečnej láske jeho Srdca, ktorá je základom nášho kresťanského života. Viera nepoužíva len slová, potrebuje aj symboly, ktoré sú vyjadrením jej hlbokých, slovami ťažko opísateľných právd. Takouto pravdou je aj Božie milosrdenstvo. Už slovo milosrdenstvo skrýva v sebe základ slova srdce. V Starom Zákone nám Pán Boh skrze proroka Ezechiela hovorí: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.“ (Ez 36,26). Srdce a duch patria spolu. Srdce Ježišovo je takýto symbol, veľmi silný a účinný symbol, symbol, v ktorom je duch, znamenie lásky k Bohu a lásky k blížnemu.

Vo Svätom Písme sa často nachádza slovo srdce. Nemyslí sa tým len čisto fyzický orgán ľudského tela, ale človek ako taký. Srdce je centrum človeka. Aj Pán Ježiš používa toto slovo. On sám sa opisuje ako „tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29). Ľudí vyzýva, aby mali čisté srdce, keď učí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5,8). Srdce je centrom morálneho konania. Pán Ježiš povedal: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.“ (Mt 15,19). Vyzýva nás, aby sme milovali Boha z celého srdca (por. Mt 22,37), to znamená celou svojou bytosťou a varuje pred tvrdosťou srdca (por. Jn 12,40), výsledkom pýchy, ktorá znemožňuje dôverný styk a stretnutie s Bohom.


Pre nás je preto dôležité vedieť, že aj Pán Ježiš má Srdce. Je pravý Boh a pravý človek. Vo svojom Srdci je celkom ľudský, za čím sa skrýva Jeho Božstvo. Slovo, ktoré bolo od počiatku u Boha sa stalo telom a prebývalo medzi nami (por. Jn 1,14). Pán Ježiš je Človek, vo všetkom nám podobný okrem hriechu. Má súcit s ľuďmi. V Najsvätejšom Srdci Ježišovom sa zjavuje Božia milosrdná láska, o ktorej hovorí prorok Ozeáš: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho... A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená... Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; ... skláňal som sa k nemu chovať ho.“

Takouto nežnou láskou miluje človeka aj Pán Ježiš. Sám hovorí: „Prišiel som, aby mali život a aby ho mali v hojnosti.“ Bol poslaný k ľuďom, ku všetkým ľuďom. Ale zvláštnym spôsobom ku strateným a zblúdeným. Pánu Ježišovi záležalo na ľuďoch. Keď videl obrovský zástup ľudí, ktorí ho počúvali, mal s nimi súcit, „pretože boli ako ovce bez pastiera.“ A on bol Pastier. On bol Bohom poslaný Pastier – Dobrý pastier. A my vieme, ako koná Dobrý pastier. Dobrý pastier dáva svoj život za svoje ovce. Pánovi veľmi záležalo na ľuďoch. No zažil aj to, že ľudia si nevážili jeho starostlivosť. Ale jeho ani to nedokázalo odradiť od lásky k ľuďom. Bolelo ho, ak odmietali jeho volanie, On však ostáva ľuďom verný aj vtedy, keď ho oni odmietajú. „Syn človeka neprišiel život zničiť, ale zachrániť!“ A robí to tak, že sám dáva svoj život, aby sme my mohli žiť. Boh je hlboko srdečný Boh, skrz naskrz. Aby nám to jasne prejavil, poslal na svet svojho Syna, aby ľudia mohli bezprostredne cítiť a spoznať, že náš Boh je Bohom ľudského srdca, že On má Srdce pre ľudí a pre svoje stvorenie, že neprišiel, aby ľudí súdil, ale aby ich zachránil. On tu nie je preto, aby nás trestal, ale aby nás vykúpil. On je milosrdný Boh.

Čo znamená Božie milosrdenstvo pre nás? Sme celkom doň ponorení, takí, akí sme, so všetkou našou ľudskou slabosťou, s naším hriechom. Boh nám daruje uzdravenie a odpustenie. Základná pravda, ktorá sa zjavuje v Ježišovom Srdci sa dá vyjadriť takto: Boh mi ODPÚŠŤA VŽDY. To sa skrýva za Petrovou otázkou, keď sa takmer rezignovane pýta Ježiša: Áno, môj Bože, koľkokrát mám odpustiť môjmu bratovi a mojej sestre? Pán Ježiš mu jednoducho a prosto hovorí, že na to neexistuje žiadne číslo: Potom sa Peter spýtal: „Pane, ako často musím odpustiť môjmu bratovi, keď sa proti mne previní? Nestačí sedemkrát?“ „Nie,“ odpovedal Pán Ježiš. Nie len sedemkrát, ale sedemdesiat razy sedemkrát. Musíš byť ochotný odpustiť im znova a znova. Neexistuje vôbec žiadna hranica!“ (Mt 18,21-22). Božie odpustenie nepozná žiadne hranice, pretože jeho láska nepozná hranice. Pán Ježiš naozaj šokoval svojich poslucháčov, keď ich vyzval milovať a odpúšťať vždy znova a to dokonca aj svojim nepriateľom (Lk 6, 27-28). „ Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!"

Toto bezhraničné odpúšťanie je navždy základným postojom Boha k človeku, pretože Pán Ježiš zomrel na kríži za hriešnikov. Pre Pána Boha nikdy nie sme beznádejným prípadom a stálosť jeho lásky nezávisí od nášho správania alebo od našej výkonnosti. „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť - hovorí Pán -, vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil - hovorí Pán -, a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.“ (Jer 29,11-14)

To znamená, že pre Pána Boha neexistuje žiadne „príliš neskoro“, že som v podstate „nič nezmeškal“, aj keby mi táto myšlienka často prichádzala na rozum. I keby som akokoľvek sfušoval môj život, i keby sa som správal akokoľvek bezbožne, Boh mi vždy znova a znova odpustí. Preto som si nenechal ujsť ani poslednú šancu. Mali by sme si stále znovu hovoriť: ak skutočne veríme Božiemu neustálemu odpúšťaniu, mali by sme byť pevne presvedčení o tom, že naše najlepšie roky sú ešte len pred nami a nie za nami. Boh mi každú chvíľu ponúka „budúcnosť plnú nádeje“, budúcnosť, ktorá prekračuje všetky moje sny a predstavy. No je dôležité nezabúdať, že aj keď mi Boh odpustil moje zlyhania a hriechy minulosti, ešte nie som uzdravený. Ak bola moja minulosť poznačená sebeckosťou, ak som vždy hľadal len moje potešenie, moje osobné uspokojenie a môj úspech, potom tieto moje sklony nezmiznú jedným razom. Zlé návyky sa nedajú premeniť na cnosti za jednu noc. Potrebujem uzdravenie, aj keď mi Pán Boh odpustil moje zlyhanie. A uzdravenie sa deje vtedy, keď dovolím, aby Božia odpúšťajúca láska prenikla môj život, aby som sa mohol uzdraviť prostredníctvom nej. Ale to tiež znamená, že aj ja musím spolupracovať s touto ponúknutou láskou prostredníctvom sebadisciplíny a skutočného úsilia. Proces uzdravovania je pomalý, ale vedomie Božej lásky ma povzbudzuje a posilňuje. Týmto spôsobom môžem ísť v ústrety budúcnosti plný nádeje.

Čo robí sviatosť zmierenia? Nie je to žiaden automat! Hodím tam svoje hriechy a vyjde z nej odpustenie. Vyznanie je jeden okamih v procese odpustenia a uzdravenia. Keď vyznám svoje chyby, svoju krehkosť, hriešnosť v spovedi, položí Boh - tak povediac - svoju milosrdnú ruku na mňa a hovorí: Povzbudzujem ťa, aby si šiel ďalej; všetky viny sú ti odpustené, budem ti pomáhať na ceste uzdravenia. Držím ťa v mojej láske. Závislosť sa v jednom okamihu neuzdraví, potrebuje to čas a ja ti ho darujem.
Je dôležité vedieť, že každý deň, každú hodinu, každú minútu môžem a smiem vidieť ako nový začiatok ako jedinečnú príležitosť urobiť všetko nové. Jediným problémom je to, že dovoľujeme našej minulosti povedať: „Veď sa predsa poznáš, zostaň realistický, budúcnosť nebude iná ako minulosť!“ Je dôležité, aby sme týmto pokušeniam nepodľahli: Boh mi dáva novú šancu. Ak skutočne verím v Božie odpustenie v prítomnosti, potom môžem v každom okamihu žiť s radosťou a tešiť sa zo života. No pre mnohých z nás nie je jednoduché žiť v prítomnosti. Často sme príliš zaneprázdnení minulosťou a budúcnosťou. Minulosť nás trápi vinami a budúcnosť nás napĺňa obavami a neistotou.

Toľko vecí v našej minulosti zanechalo ostne, ktoré nás znepokojujú. Všetci poznáme neustále výčitky sebe samým: „Mal si to urobiť inak! Mal si povedať niečo iné“... Tieto mnohé „Mal si“ neustále živia naše pocity viny z minulosti a bránia nám naplno prežívať prítomný okamih. Ak si pripúšťam tieto pocity viny, môžu sa premeniť na hnev a to rozhádže celý môj život.

A pokiaľ ide o budúcnosť, tam prichádzajú tisíce: „Čo ak ...?“ Tieto mnohé „Mal by si“ a „čo ak ...“ sú našimi skutočnými nepriateľmi. Zabraňujú nám žiť v prítomnosti. Strhávajú nás naspäť do minulosti, ktorá sa už nedá zmeniť a ženú nás dopredu do nepredvídateľnej budúcnosti. Ale život sa odohráva teraz, nie včera, nie zajtra. Pán Ježiš chcel, aby sme objavili Boha práve tam, kde sme - tu a teraz.
To radikálne nové v Ježišovom posolstve je jeho obraz Boha, vyjadrený slovom „Abba, Otče“. Pán Ježiš zakúša Boha ako bezpodmienečne milujúceho, milosrdného, vždy odpúšťajúceho Boha, ktorý obklopuje človeka súcitnou láskou. Tým, že sa Pán Ježiš obracia na Boha s nežným slovom „Abba, Otče“, uskutočňuje najväčšiu revolúciu v celej histórii náboženstva. Týmto slovom definitívne a neodvolateľne vychádza slnko bezpodmienečne milujúceho Boha nad ľudstvo. Ukončuje čas strachu z Boha a otvára dvere novej ére, ktorá je v znamení nádeje a lásky. „(Eugen Biser: Ježiš a jeho Boh).

Drahí priatelia, dovoľme Duchu Svätému, aby nás ponoril do hĺbky Božej lásky, ktorá sa nám zjavuje v Ježišovom Srdci a ďaleko presahuje všetky ľudské predstavy. V evanjeliu čítame, že „keď vojaci prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.“ (Jn 19,33-34). Rozjímajme zvlášť teraz, v mesiaci júni, o prebodnutom Ježišovom Srdci, z ktorého vyšla krv a voda pre naše posvätenie a očistenie. Urobme Božiemu Srdcu chrám vo svojom živote. A tak umožníme, aby sme boli k dispozícii mnohým ľuďom, ktorých na svojej životnej ceste stretávame. Pýtajme sa: Cíti sa Pán v mojom živote skutočne dobre? Dovolím mu, aby poupratoval v mojom srdci? Aby vyhnal bôžikov, t.j. tie postoje žiadostivosti, závisti, svetáckosti, žiarlivosti, nenávisti...  Dovolím mu dať do poriadku moje spôsoby správania voči Bohu, voči blížnym, voči mne samému? Dovolím, aby Pán Ježiš očistil moje srdce? Alebo mám strach, že to bude bolieť? Nie, Pán Ježiš nikdy nebije“ On čistí s nežnosťou, s milosrdenstvom, s láskou. Jeho spôsob upratovania je milosrdenstvo. Dovoľme, aby Pán Ježiš vstúpil do nášho srdca.

Vám všetkým, ktorí nám pomáhate modlitbou a milodarmi so srdca ďakujeme a v modlitbe litánií k Božskému Srdcu Vám vyprosujeme tento nový život, nový začiatok, hojnosť Božích milostí, milosrdenstva a lásky.

Merken

Facebook Twitter

Sväté omše a adorácia v našej Kaplnke Najsvätejšej Trojice

Pondelok - Sobota: ráno o 6:45

Sobota:  ráno po sv. omši je krátka pobožnosť s Eucharistickým požehnaním

Nedeľa:  ráno o 8:00

Naša kaplnka je otvorená denne od piatej hodiny ráno do ôsmej hodiny večer.

 

Sviatosť Oltárna je vyložená väčšinu dňa (podľa našich možností).

 

Ochrana osobných údajov

„Naša kongregácia(Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony) spracúva osobné údaje podľa zásad

v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje,

ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk“.